Aitec vydavateľstvo  

Začítajte sa do rozhovoru so spoluautorkou novej pracovnej učebnice Slovenský jazyk pre 2. ročník Renátou Titkovou. Prezradí vám, čo má na svojom povolaní najradšej i to, akým spôsobom vieme vlastnou tvorivosťou ovplyvniť tvorivosť ľudí okolo seba. A ak sa chcete o tejto téme dozvedieť viac, pozývame vás na spoločný seminár Tvorivé aktivity na hodine slohu, ktorý sme pre vás spoločne pripravili na stredu 4. 11. 2020 o 17:00. 

 

Renáta Titková

Mali ste vysnívané povolanie, keď ste boli malá?

Mala, chcela som byť kozmonautka. Chodievala som do mestskej knižnice, požičiavala si knižky o vesmíre, o kozmonautike. Zisťovala som si, čo všetko musí kozmonaut fyzicky zvládnuť, akým tréningom musí prejsť, do akej školy musí chodiť. Potom som zistila, že by sa zo mňa musela stať vojačka, čo sa mi nepáčilo, a tak som sa tohto povolania vzdala. Postupne vo mne skrsla myšlienka stať sa učiteľkou, čo bolo aj vďaka mojej mame. Ako učiteľka bola pre mňa veľkým vzorom.    

Aké knižky ste rada čítala?

Ako školáčka práve o vesmíre, dobrodružných cestách na Mesiac a na cudzie planéty. Obľubovala som práve sci-fi žáner. Okrem toho ma zaujímali aj knihy o liečivých rastlinách. Keď som bola malá, chodievala k nám jedna pani bylinkárka a mojim rodičom vždy ponúkala rôzne liečivé rastlinky. Doma sme sa snažili rôzne neduhy liečiť prvotne práve bylinkami. To vo mne vzbudilo záujem o ne, čítala som, ako ich zbierať, kedy a na čo sú vhodné. Toto nadšenie sa snažím preniesť aj na svojich žiakov. V druhej triede nemôže u mňa chýbať príprava herbárov. V škole v prírode so žiakmi zvyknem vybehnúť na lúku a venujeme sa spolu určovaniu rastlín. Deti obľubujú takéto aktivity.

 

Máte obľúbenú detskú knižku, ktorá by podľa vás nemala chýbať v žiadnej detskej a možno aj dospeláckej knižnici?

Je veľa krásnych detských knižiek, ktoré by nemali chýbať v detskej knižnici od súčasných autorov. Napríklad knižky od Gabriely Futovej, Diany Mašlejovej, od Jána Uličianskeho. Ale k takým mojim srdcovkám patria dve knižky od spisovateľky Márie Ďuríčkovej, Danka a Janka a Guľko Bombuľko. Obe knižky sú písané jednoduchým a ľahkým jazykom, dobre zrozumiteľným pre deti. Danka a Janka je knižka plná súrodeneckej lásky, ale aj detského prekárania, huncútstva a zdravého detského humoru. Myslím si, že je z nej cítiť taká láska a snaha vyriešiť si spory medzi sebou. Danka a Janka v rozprávke pre mňa spĺňa všetky atribúty detskej fantázie, obrazotvornosti, tvorivosti a rozprávkového sveta. Guľko Bombuľko je knižka o veľkej pomoci malého klbka vlny, ktoré deťom môže slúžiť ako kladný vzor pomoci, slušnosti a porozumenia medzi sebou. Odzrkadľuje svet ako si máme pomáhať a aj keď sme celkom maličkí, tak dokážeme pomôcť. A čo ešte považujem za pozitívum je to, že zlo je tu potrestané. 

 

Zdroj: Shutterstock

Spomínate si na učiteľa/učiteľku, ktorý vás ovplyvnil? Ak áno, čím?

Mala som veľmi dobré pani učiteľky. Mám krásne spomienky na školské roky. Najviac ma ovplyvnila ale moja mama. Bola učiteľkou na ZŠ, vyučovala slovenský a ruský jazyk. Svojím prístupom k deťom, tvorivosťou a učiteľským entuziazmom vo mne vzbudila kladný vzťah k učiteľskému povolaniu. Mala veľmi rada svojich žiakov. Spomínam si ako vždy o nich krásne rozprávala. Žiaci zas ľúbili jej hodiny plné spolupráce, zaujímavostí z literatúry a „samogramatické či samoliterárne rozcvičky“. Do svojich hodín vnášala humor, vďaka ktorému sa žiaci uvoľnili a vytváralo to potom cestu k vzájomnému zbližovaniu sa. Tieto veci sa snažím vnášať do svojej triedy tiež. 

 

V čom spočíva pre vás učiteľské umenie v dnešnej dobe?

Umenie je to možno v tom, že ja ako učiteľ sa musím trošku zmeniť, ako keby prispôsobiť. Nemôžem trvať iba na svojej predstave a očakávať, že deti ma musia počúvať. Deti sú rôzne, aj z rôzneho prostredia. Musím nájsť takú spoločnú vlnu medzi nami, aby som súzvučila s deťmi. To je podľa mňa učiteľské majstrovstvo. 

 

Máte nejaké motto, ktorým sa v živote riadite?

Konkrétne motto nemám. Mojím životným krédom je veta: „Aj keď je obloha zatiahnutá veľkými mračnami, prší či je búrka, nad oblakmi je slniečko, ktoré raz vyjde spoza tmavých mrakov.“ Netreba strácať nádej. Niekedy, možno len treba zmeniť uhol pohľadu a veci sa zdajú byť prijateľnejšie. 

 

Momentálne učíte prváčikov. Čo považujete za najdôležitejšie v role učiteľa v tomto ročníku, kedy sa buduje u detí vzťah ku škole ako takej?

Prvá trieda je akousi bránou do sveta poznania a učenia sa. Ňou sa začína dlhé obdobie vzdelávania sa jedinca. Niekedy aj na celý život. Myslím si, že práve prvá trieda je tým najdôležitejším ročníkom zo všetkých školských ročníkov. Nechcem sa ale stavať do role dôležitej osoby. Pre prváčika má veľký význam prvá trieda práve preto, že formuje jeho vzťah k učeniu sa, k samostatnosti, k vytváraniu budúcich kamarátstiev a vzťahov v kolektíve, k budovaniu vlastného ja medzi rovesníkmi, k samostatnému riešeniu väčších či menších sporov medzi spolužiakmi, k prejaveniu vlastnej osobnosti v kolektíve. A ja ako učiteľka som v epicentre tohto diania. Mojím poslaním je nepokaziť tento úžasný prerod negramotného človiečika v človeka gramotného, podporovať ho v jeho snahe pri zdolávaní prekážok, ktoré so sebou prináša učenie sa. Deti sú prirodzene zvedavé, hravé, majú rady nové vedomosti, tešia sa na učenie. Dopredu mi hlásia, aké písmenko nás čaká, kedy sa ho už začneme učiť. Najkrajšie momenty zažívam vtedy, keď ich v máji vidím ako samy píšu na tabuľu celé slová a vety, ako sa v triede v ŠKD hrajú na pani učiteľku a píšu na tabuľu či skúšajú spolužiakov matematiku. Veľmi ma potešia aj žiacke oslovenia „mami alebo babi“. Vtedy viem, že sa cítia ako doma, v bezpečnom prostredí. Vtedy si uvedomujem, že moja práca má zmysel.  

 

Čo máte na svojom povolaní najradšej?

Asi všetko: vôňu triedy, detské úsmevy, objatia, keď sa na mňa prváčence „liepajú“ ako na strom, každodennú prípravu na vyučovanie, školský zvonec, ale aj prázdniny. A opäť dokola znova ten istý rytmus. Ani si vlastne neuvedomujem, ako prešlo rýchlo 33 rokov môjho učiteľského „chlebíčka“.  

Aké máte koníčky?

Rada chodím na turistiku do prírody. Veľkým koníčkom je môj malý vnuk Leo. Stále pre neho vymýšľam zaujímavé aktivity.  

 

Ukážky strany z pracovnej učebnice Slovenský jazyk pre 2. ročník ZŠ, 1. časť

Ste spoluautorkou novej pracovnej učebnice Slovenský jazyk pre 2. ročník ZŠ. Čo vás viedlo k takémuto projektu?

Pri vyučovaní čítania a písania v prvom ročníku som si všimla, že si deti lepšie, ľahšie a aj trvácnejšie osvoja učivo/písmenká, ak si ho spoja s nejakým zaujímavým príbehom. S prváčikmi otvárame truhlicu s písmenkami a popritom im rozprávam a dramatizujem príbeh, ktorý sa spája s daným písmenkom. Sami ma dokážu opraviť, ak im niečo neskôr inak poviem. Veľmi dobre si pamätajú podrobnosti.Túžila som pre deti pripraviť učebnicu, v ktorej by sa aj v ďalších ročníkoch mohli učiť materinský jazyk pomocou príbehov. Slovenčina je krásny ľubozvučný jazyk, ale má pomerne náročnú gramatiku, jazykové pravidlá a pojmy. Prostredníctvom príbehov troch kamarátov Bodky, Otáznika a Výkričníka si deti postupne osvoja jazykové učivo druhého ročníka a popritom pobudnú aj vo svete rozprávok, hádaniek a jazykových hier.  

V pracovnej učebnici využívate niektoré prvky Montessori pedagogiky. V čom si myslíte, že je táto metóda pre dnešnú výučbu prospešná? Prečo ste sa ňou inšpirovali?

Maria Montessori – Talianka,  detská lekárka, absolventka filozofickej fakulty, ktorá celý svoj život zasvätila práci s deťmi, vytvorila sústavu jednoduchých pravidiel, ktoré pomáhajú rodičom aj učiteľom úspešne vychovávať a učiť svoje deti. Pri práci s deťmi premietala svoju životnú filozofiu: „Pomôž mi, aby som to dokázal sám.“ A práve táto jednoduchá myšlienka nás inšpirovala k tomu, aby sme niečo z jej filozofie použili pri tvorbe našej pracovnej učebnice. Deduktívnou metódou sa deti samé dopracúvajú k objaveniu jazykovej poučky, (objavná metóda). Učebnica využíva farebnosť pre jednotlivé jazykové (gramatické pojmy) a slohové pojmy. Zakomponovali sme do nej hrové a spolupracujúce aktivity, ktoré podporujú sebavyjadrenie, sebadôveru, úctu k sebe aj k druhým. Ja ako učiteľ som v procese učenia iba ako sprievodca, pomocník v objavovaní krásy a pravidiel tohto sveta.

 

Čo považujete za kľúčové pri učení slovenského jazyka na 1. stupni?

Naučiť deti čítať a písať s porozumením, viesť ich k osvojeniu si materinského jazyka so všetkými veku primeranými jazykovými a slohovými javmi. Vedieť vhodne komunikovať v materinskom jazyku a vedieť sa vhodne písomne prejaviť. 

 

Akú úlohu má podľa vás tvorivosť vo vyučovacom procese a ako ju u detí rozvíjať?

Tvorivosť je hnacia sila všetkých veľkých objavov a vynálezov. Podporovaním detskej tvorivosti vo vyučovacom procese vytvárame podmienky na vzbudenie záujmu detí o poznávanie, o učenie sa nových vedomostí. Iba zmysluplné učenie zostáva v detských hlávkach. Zadávaním problémových úloh, prácou v skupinách či vo dvojiciach alebo projektovým vyučovaním či zážitkovým učením podporíme záujem žiakov o učenie. Tvorivosť nám pomáha v živote vynájsť sa, vyriešiť problém alebo nečakanú situáciu, do ktorej sme sa dostali.   

 

Dištančné vzdelávanie a online výučba zmenili pohľad na doterajšiu formu výučby. Čo bolo pre vás ako učiteľku v tomto období najťažšie a čo vám to naopak dalo?

Myslím si, že priamy kontakt vyučujúceho so svojimi žiakmi nenahradí nič na svete. Je veľmi dôležité, aby deti mali sociálny kontakt. Po 2 a pol mesiacoch (v júni) všetky deti nastúpili s radosťou do školy, aj keď mohli dobrovoľne zostať doma. Veľmi sa na seba tešili. Objímali sa a nevedeli sa vonku vyhrať a nabažiť jeden druhého. Ledva čakali, kedy na poslednú hodinu pôjdeme von.

Na začiatku dištančného vzdelávania som hľadala spôsob, ako sa s deťmi čo najefektívnejšie spojiť. Zvolila som si aplikáciu WhatsApp, rodičom som posielala e-maily s úlohami na druhý deň vopred. Chýbal mi ale kontakt so žiakmi, a tak som prešla na platformu ZOOM. Naučili sme sa spolu so žiakmi funkcie ako vzájomné zdieľanie obrazovky a pod. Každý deň, po učení sa,  sme si dali 45 minút len kontaktného videnia sa na obrazovke. Deti sa vzájomne rozprávali alebo zdieľali spoločnú „kresliacu tabuľu“. Tvorivé aktivity sme robili cez prezentácie o zvieratkách, jarných kvetoch či cez výtvarné práce. Čo mi to dalo? Technicky som spoznala platformu ZOOM na vyučovanie, spoznala som deti aj z inej stránky a potvrdila si, že pre svoj zdarný vývoj a psychický rozvoj nevyhnutne potrebujú svojich rovesníkov.