Používateľské nástroje

Vyhľadávanie



So žiakmi by sme mali dospieť k tomu, aby sami nachádzali riešenia (rozhovor s Janou Dudášovou, Petronelou Muchovou a Petrom Mäsiarom)

Dátum uverejnenia: 17.3.2021

So žiakmi by sme mali dospieť k tomu, aby sami nachádzali riešenia (rozhovor s Janou Dudášovou, Petronelou Muchovou a Petrom Mäsiarom)

Prečítajte si rozhovor s autormi našich učebníc Vlastivedy. Nadchnite sa z ich rozprávania pre krásy Slovenska, rovnako ako pre ne nadchýnajú svojich žiakov.

Pripravili sme pre vás rozhovor s učiteľmi Jankou Dudášovou, Petronelou Muchovou  a Petrom Mäsiarom, ktorí svoju lásku k prírode a krásam Slovenska preniesli aj do učebníc Vlastivedy. Svoje praktické skúsenosti, námety na inovatívne postupy vo vyučovaní vám predstavili aj v rámci online seminára s názvom Vlastiveda plná zážitkov. Od textu k mape a do terénu! Nestihli ste sa online seminára zúčastniť? Záznam si môžete pozrieť na našom YouTube.

V rámci seminára vám predstavili aj NOVÚ koncepciu učebníc LITE, ktorá v sebe spája výhody tlačenej učebnice s bohatou digitálnou podporou aitec offline. Ak chcete novú koncepciu spoznať bližšie, stiahnite si DEMO verziu aitec offline k Vlastivede pre štvrtákov LITELicencia je platná až do 30. 6. 2021.

 

                          

             Jana Dudášová                                            Petronela Muchová                                                   Peter Mäsiar

 

1. Čím ste túžili byť ako dieťa?

Jana D.: Ako dieťa som veľmi chcela byť colníčkou. Inšpiroval ma k tomu kriminálny seriál, ktorý dávali v televízii s názvom V znamení Merkura. Páčila sa mi práca colníkov spojená s riešením rôznych záhad. Kriminálky mám rada doteraz.

Petronela M.: Každý týždeň niekým iným. Nakoniec zvíťazil zápisník s menami, kde som si zapisovala známky. Určite v tom zohrala úlohu aj moja mama. Dokonca som si vybrala rovnaký odbor ako ona, ktorý bol otvorený po veľmi dlhej dobe. Mala som šťastie. Osudnou sa mi stala Prírodovedecká fakulta – odbor učiteľstvo predmetov biológia- geografia.

Peter M.: Ja som to mal naozaj rôzne. Čo si však pamätám, tak som chcel byť skutočne pilotom lietadla. Vždy ma lákalo spoznávanie krajín alebo skôr kraja a miest. To sa zmenilo vo chvíli, keď som zistil, že okrem svojej písomky dokážem napísať aj ďalšie tri iné a pomáhať ľuďom. Rozhodnutie stať sa učiteľom padlo až neskôr. Na štúdium som sa prihlásil vo veku, keď už iní zväčša vysokú školu končia.

2. Na ktoré miesto na Slovensku sa radi vraciate a prečo? 

Jana D.: Do Vrútok, máme tam chatu. Je to dobré strategické miesto. Máme odtiaľ blízko do Vysokých i Nízkych Tatier, na Oravu, na Kysuce. Keď sme chatu kupovali, mala som menšie deti, s ktorými  sme pochodili všetky skanzeny, zrúcaniny, hrady, zámky a jaskyne v najbližšom okolí. Rada navštevujem rôzne zákutia Slovenska, prírodné a kultúrne pamiatky, k čomu sa snažím viesť svoje vlastné deti, ale aj žiakov v škole. Ako rodina najčastejšie chodíme na Oravský hrad. Zo skanzenov najradšej navštevujem skanzen v Martine. V rámci Múzea slovenskej dediny tu nájdete domce z celého Slovenska, z Liptova, Kysúc i Oravy. Zažila som tu aj dožinky a bol to neopakovateľný zážitok.

Petronela M.: Určite je to Nitra a jej okolie. Moje rodisko. Mám s ňou spojené krásne gymnaziálne časy, detstvo, ale aj prostredie krásnej prírody a bohatú históriu mesta. Nakoľko som študovala v inom meste (Bratislava, pozn. autora), v ktorom som nakoniec aj zostala bývať, rada som geografické exkurzie zameriavala na spoznávanie tohoto regiónu.

Peter M.: Milujem cestu hrdinov SNP, odporúčam ju všetkým. Či už kvôli prírode alebo viere v dobrých ľudí, ktorých je stále (našťastie) dosť. Pravidelne ju skúšam zdolávať, jej východná časť po Donovaly je magnetom na dušu a je to moja srdcovka. Hrebeň Nízkych Tatier sa, bohužiaľ, tento rok vďaka korone tak skomercionalizoval, že som sa sklamaný otočil na Čertovici.

Zdroj: Vlastiveda pre štvrtákov LITE

 

3. Čo máte na svojom povolaní najradšej a čo vás v ňom motivuje? 

Jana D.: Samozrejme prácu s deťmi. Motiváciou je všetko, čo sa udeje, či dobré, alebo aj zlé. Všetky skúsenosti  ma posúvajú ďalej. Vždy ma ale poteší, keď vidím nadšenie v tvárach detí pri riešení aktivít a keď sa zapoja aj do dobrovoľných úloh. To bol dôvod, prečo sme sa s kolegami pri tvorbe vlastivedných učebníc zamerali na to, aby v nich bol dostatok tvorivých úloh rôznej úrovne a zamerania. Cieľom bolo učiteľom i žiakom ponúknuť dostatok inšpirácie a materiálu. Učitelia si ho potom vedia prispôsobovať podľa skladby triedy, úrovni žiakov. Využívam to aj teraz počas dištančného vzdelávania. Bohužiaľ, práve takýto typ vyučovania nás oberá o tú časť, ktorú sme trávili vonku alebo skupinovou prácou. Tieto typy úloh bývajú u detí obľúbené, sama ich rada používam. Snažím sa vyučovanie ozvláštniť aj v tomto období, preniesť na žiakov svoj vzťah k tomuto predmetu. Dnes sme akurát preberali Prievidzu a okolie, kde bolo jednou z úloh priraďovať opis, čo je štôlňa a šachta. Ukazovala som im to na obrázkoch. Medzi deťmi sa rozprúdila diskusia, začali hľadať podobnosti v okolí, napríklad výťahovú šachtu alebo šachtu na dvore. Sami na základe indícií dospeli k definícii. A to je to, k čomu by sme mali so žiakmi dospieť, aby sami nachádzali riešenia. Takéto momenty mám vo svojej práci rada. 

Petronela M.: Najviac prácu s deťmi. Škola je živým prostredím, ktoré vás posúva, nenechá starnúť. Musíte sa stále zdokonaľovať, aby ste udržali krok s novými generáciami. Vzťahy, ktoré sa vytvoria medzi učiteľom a žiakmi sú v niektorých prípadoch trvalé.

Peter M.: Najradšej mám, keď prídete aj porokoch k deťom, ktoré ste učili a oni vám (už aj ako dospelí) povedia:  „Pán učiteľ, na tie výlety s vami nikdy nezabudnem a hneď by som šiel zas.“ Vtedy viem, že niečo bolo fajn, niečo sa podarilo.

4. Máte obľúbenú hru na precvičovanie učiva vonku, ktorú radi využívate v rámci vyučovania Vlastivedy? 

Jana D.: Moja obľúbená úloha je úloha na určovanie svetových strán podľa tieňa. Postavíme sa s deťmi pred budovu školy a postupne im zadávam pokyny ako napríklad, aby sa pokúsili podľa tieňa určiť, na ktorú svetovú stranu pôjdeme, ak sa chcú dostať do najbližšieho obchodu. Je to pre deti zábava, ktorá má aj praktický význam.

Petronela M.:  V súčasnosti je môj úväzok zameraný skôr na hodiny geografie na 2.stupni. V začiatkoch mojej pedagogickej praxe som hodiny vlastivedy rada obohatila o niečo zaujímavé. Jednou z hier, ktorú aplikujem aj v súčasnosti a nestratila na atraktivite u žiakov, je hra, ktorú sme asi všetci hrávali. Meno mesto, zviera .... Ja som si ju prispôsobila – mesto – rieka – pohorie – zaujímavosť podľa hodiny a témy, ktorú preberáme.

Peter M.: Vlastivedu momentálne neučím, ale keď som učil, tak to boli hry vonku, v teréne, hľadanie, bádanie, objavovanie tajomstiev a krás okolia, odbúravanie strachu z mapy, zo zablúdenia, z nefunkčnej priestorovej orientácie.

 

 

 

5. Dištančné vzdelávanie zmenilo pohľad na doterajšiu formu výučby. Čo je pre vás ako učiteľov v tomto období najťažšie a čo vám to naopak dalo.  

Jana D.: Najťažšie je to, že mi chýba kontakt so žiakmi. Zároveň ma toto obdobie naučilo veľa trpezlivosti. Nielen čo sa týka techniky, ktorú som sa naučila lepšie ovládať, ale aj čo sa týka práce s deťmi. V triede som vždy videla, čo kto robí a všimla si ľahšie, ak niekto niečomu nerozumel. Online vyučovanie nás zároveň oberá aj o tú časť vyučovania, ktorú sme trávili vonku, napríklad aktívnou prácou s mapami. A asi najviac mi chýba práca s deťmi v kruhu a skupinové práce, na ktorých sú naše učebnice postavené.

Petronela M.:  Najťažšie v tomto „Covidovom“ systéme vzdelávania je pre mňa anonymita, neosobný kontakt, ťažšia motivácia žiakov, hlavne vo vyšších ročníkoch. Každý si hľadáme svoje miesto. Chýba mi taká tá klasická interaktívna práca na projektoch a ich prezentovaní, kde žiaci/deti, dokážu niekedy prekonať samé seba. Na strane druhej, sa mi podarilo spoznať hlbšie introvertných žiakov, ktorí sa počas klasických hodín zvykli prejavovať veľmi málo. Táto forma výučby im pomohla získať určité sebavedomie. No a samozrejme sa zvyšuje moja zručnosť pracovať v platforme, ktorú školy využívajú teraz pri vzdelávaní.

Peter M.: Keďže online vyučovanie na našej škole technicky supportujem od začiatku ja, ťažko mi je vyjadriť sa z pozície učiteľa. Čo však viem isto, že to minimálne ukázalo, že to, čo sa zdalo byť nemožné, možné je. Celkovo si myslím, že neexistuje „nemožno“. Aj keď na druhej strane, nič nie je ani také, ako sa zdá. Ešte tak sa nezakvasiť a posunúť vyučovanie na ďalšiu, ešte vyššiu métu.

 

Ak patríte k učiteľom, ktorí radi zavádzajú nové technológie do vyučovania a radi by ste sa zoznámili s našou novou koncepciou učebníc LITE, vyplňte krátky dotazník a zapojte sa do spolupráce s naším vydavateľstvom. Bližšie informácie získate v článku.  


SORUDAN Solutions, s.r.o.

Prihlásenie



Zabudnuté heslo

Nemáte vytvorené zákaznícke konto? Zaregistrujte sa.